Recenzia nepodarenej recenzie.

Vzhľadom na to, že recenzia Valérie Scholzovej na Fandome ma, mierne povedané, pobúrila, rozhodol som sa vysvetliť, čo ma vlastne tak rozčúlilo. Červeným je text recenzie a do textu som doplnil poznámky.

Jakub pravidelne pomáha svojmu otcovi pri tavení zlata. Jedného dňa sa pochytia a mladý muž sa poberie trucovať do lesa. Jeho zámer vyvetrať si hlavu sa však čoskoro zmení na výlet do rozprávkovej ríše.

Tá ríša rozhodne nie je rozprávková, ale je to svet mýtov a povestí. A nie, nie je to rovnocenné. Touto zásadnou chybou to začalo.

---

Jozef Miklovič sa do slovenskej fantastiky vrhol s vervou. Jeho prvotina Všetko zlato Kremnice nie je žiadna štíhla slečna. Na štyristoosemde­siatich stranách v nej nájdete lásku, zbrane, bytosti zo slovanskej mytológie a množstvo nezdravej permoníckej stravy.

Mladý hrdina Jakub už dlho pomáha v otcovej zlatníckej dielni.

Nie je to zlatnícka dielňa, ale to by malo byť po prečítaní knihy jasné každému. Rozdiel medzi metalurgickou prevádzkou a zlatníckou dielňou je ako rozdiel medzi rafinériou Slovnaft a benzínovou pumpou.

Na prácu s drahými kovmi má talent a za ten čas nadobudol aj nejaké skúsenosti. Zdedil dokonca aj otcovu lásku k starožitným zbraniam.

V knihe sa spomína jediná starožitná zbraň, Jakub pripravuje a používa napospol moderné zbrane. Ale budiž.

Jedného dňa sa nedopatrením ocitne pod Kremnicou, v tajnej ríši permoníkov a víl.

Opäť rozprávkové pojmy. Pani Scholzová by asi grécku mytológiu nenazvala rozprávkou, ale slovanskú tak nazve celkom spokojne.

Tam nik netuší, čo s ním majú urobiť, keďže na povrch sa vrátiť nemôže, aby ich nevyzradil ľuďom. Jakubovou prvou starosťou sú hlavne rodičia a brat, ktorí sa kvôli jeho zmiznutiu trápia.

Potom však uvidí Anežku. Krásna dievčina je dcérou čestného občana podzemia Kransberga, ktorý si v bojoch proti Osmanom získal priazeň víl a nesmrteľnosť. Jakubovo srdce a myšlienky odvtedy patria už iba jej. Anežka sa stane jeho sprievodkyňou. Romantické chvíle im zavše kazí iba víla Radawa,

Radawa nič nekazí. Je to skrz-naskrz dobrá duša, ktorá obom mladým ľuďom veľmi praje a pomáha. Niekedy s osobitým humorom, ale pomáha. Preto si Jakuba zo začiatku poriadne preveruje.

ktorá je pre mladé dievča niečím ako opatrovníčkou a priateľkou. Pokojná atmosféra v podzemí sa však čoskoro rozplynie. Dostane sa k nim totiž zmučená bytosť peri. Za to, že jej slovenskí permoníci a víly pomôžu, na celé podzemie dopadne hnev jej prenasledovateľov.

Hoci by sa to tak na prvý pohľad mohlo javiť, Všetko zlato Kremnice nie je akčnou knihou. Väčšinu textu zaberajú skôr opisy toho, ako Jakub spoznáva tajné zákutia podzemia a bytosti, ktoré ich obývajú. Postupne pomáha zmajstrovať všetko, čo je potrebné. Po nejakom čase však už čitateľ môže byť z množstva detailov a technických špecifikácií unavený.

Čitatelia obyčajne práve množstvo autentických vedomostí a detailov vyzdvihujú, vraj sú v knihe priadanou hodnotou.

Sem tam ich pretne bojová scéna zo strelnice. Je vidieť, že autor sa vyzná v mnohých oblastiach, treba však vedieť veci vysvetliť aj jednoduchšie. Niekedy stačí spomenúť len malý detail a čitateľ rozozná, či je autor odborník.

Či je autor odborník, je nepodstatné. Podstatný je obsah knihy.

Postáv sa v knihe nachádza neúrekom.

Hlavný hrdina Jakub spočiatku pôsobí ako nešikovný a neskúsený mladý muž. Vzápätí je však zainteresovaný do rôznych projektov v podzemí, dokáže sa bleskovo naučiť všetko, čo potrebuje, a vyrobiť dokonalé predmety.

Nešikovný mladý muž by sotva vyrábal v rodinnej firme mincové platničky z rýdzeho zlata. Je síce zámerne vykreslený ako neistý v sociálnych vzťahoch, ale zjavne nie nešikovný. Na výrobe zbraní sa učí matematiku a permoníci ho preverujú, či sa medzi nich nevotrel len kvôli drahým kovom.

Aby sme však z neho nerobili superhrdinu, často mu pomáha permonícky majster Mathyas. Ten je aj najvyšperkovanejšou vedľajšou postavou, pričom mu autor vložil do úst dokonca aj dialekt.

Kniha je písaná v prvej osobe. Pokiaľ Jakub nerozmýšľa nad výrobou zbraní a tým, ako sa majú jeho rodičia, väčšina jeho úvah sa točí okolo krásnej ľudskej dievčiny Anežky. Tá sa správa veľmi milo a pôsobí až naivne.

Naivne určite nepôsobí. Jej vzdelanie a inteligencia sú vyzdvihované v celej knihe. Hlavnému hrdinovi je rovnocennou partnerkou.

To je však spomínané aj v knihe s tým, že keď sa Anežka snažila chodiť do ľudskej školy, pre jej podivné správanie ju šikanovali.

Skúste svojmu šesťročnému dieťaťu zakázať hovoriť o čomkoľvek, čo celý život vidí a zažíva. Ako asi bude pripadať okoliu v škole, keď bude spomínať napríklad permoníkov?

Nájdeme tu už spomínaného Kransberga, ktorý patrí k najrešpekto­vanejším osobám v podzemí, vílu Radawu (ktorá je vyobrazená aj na obálke), ale aj božstvá ako Vesnu alebo kráľa podzemia Kovlada. Temnejšie bytosti ako upíri a mužne pôsobiace divožienky sa však medzi nimi bežne nepohybujú. Radšej sa stretávajú vo svojej obľúbenej krčme a hovoria si Drancparta. Nepatria ale k záporným postavám. Pôsobia však o niečo zaujímavejšie ako hlavné postavy. Vznáša sa okolo nich totiž akési rozprávkové tajomno. Divožienky sa neboja ani náročnejších úloh. Vďaka svojim schopnostiam si členovia Drancparty zarábajú ako tajní agenti alebo ochranka.

Z celého textu cítiť prvotinu. Častokrát tu nájdeme opakujúce sa slová (či slovotvorné základy), štylistika je celkovo kostrbatá.

Ako z textu cítiť prvotinu čítame vo všetkých kritikách prvotín. Toto tvrdenie je v príkrom kontraste s akýmikoľvek inými recenziami tejto knihy. Naopak, recenzia sama pôsobí ako prvotina, lebo je dobrým zvykom svoje tvrdenia vydokladovať citátmi z textu. V recenzii sa však nenájde ani jediná citácia.

Ďalšou slabosťou sú postavy. Aj keď sa im autor snaží vdýchnuť život, pôsobia plocho. Najviac to cítiť pri Radawe a Anežke. Víla Radawa sa vďaka svojej nadpozemskej kráse živí na povrchu ako modelka a z tieňa tejto úlohy po celý čas nevystúpi.

No a tu sa kritička sekla úplne najviac. Radawa je predsa vzorom pre celú konferenciu mýtického sveta, lebo žije medzi ľuďmi storočia, dokonca v ľudskom svete bojuje za práva žien. Spolužitie bytostí s ľuďmi je témou konferencie!!! Vlastne celý príbeh je o hľadaní cesty spolužitia medzi svetom mýtov a tým našim ľudským.

K sympatiám jej nepridáva ani to, že sa po celý čas správa ako otravná mrcha.

Otravná mrcha určite nie je. Aj Kubo si cení, že sa stará o Anežku ako vlastná mama.

Anežka ju však srdečne volá tetuška a spolu chodievajú na módne prehliadky.

Čím kritička z oboch urobila tupé husi, ktoré nemajú iné starosti než handry. Radawa pracuje v modelingu a Anežka ju počas prázdnin sprevádza, aby sa tak kontaktovala s ľudským svetom.

Celkovo sú interakcie medzi postavami na rozprávkovej úrovni. Rodičia sa síce o Jakuba boja, no plne akceptujú všetko, čo sa stane.

A čo iné by asi tak mohli urobiť? Kubo je v podzemí uväznený. Napokon je dospelý a finančne sebestačný. Aj keď v podzemí napokon ostáva dobrovoľne, vysvetľuje to jeho dychtivosť za vzdelávaním, no aj postačujúci zárobok. Medzi fantasy a rozprávkou je rozdiel a toto dielo je YA fantasy, preto príbeh obklopujú fantastické reálie.

Tiež je neobvyklé, aby mal mladý chlapec v dnešnej dobe guráž baliť dievča rovno pred jeho otcom.

V akom svete žije kritička? Pripomínam, že je 21. storočie. Prečo by mladý muž nemohol slušne dvoriť mladej dáme pred jej otcom. Naviac, aj samotné to otcovstvo Kansberga je trochu zvláštne. A čo by mali robiť mladí ľudia na dedinách, kde každý každého pozná?

Anežka je v Jakubových očiach dokonalým stvorením, ktoré si peknú postavičku vybudovalo vďaka preháňaniu sa spolu s vílami po lesoch. Mladá dáma je šikovná aj v streľbe, no to všetko sú len povrchné charakteristiky.

Povrchné je leda toto hodnotenie. Anežka je schopná študentka, ktorá rovesníkov v ľudskom svete predčí o roky. Je veľmi empatická a snaží sa Jakubovi pomôcť zorientovať sa v podzemnom svete, kde je napríklad streľba zo zbraní bežnou zábavou.

V podstate je dievčina v knihe na to, aby sa do nej mohol Jakub zaľúbiť a následne ju zachraňovať. Obe krásavice, Radawa aj Anežka, tak majú úlohu „dám v nesnázích“.

Zásadne nesúhlasím. Dôvody som spomenul už vyššie. Ak kritička čakala boje amazoniek skrížené so Supergirl, tak v mojich knihách niečo také nenájde. Moje postavy konajú logicky a v súlade s fyzikálnym svetom. Zásahy mágie v zmysle deus ex machina vždy keď je spisovateľ v úzkych, u mňa nenájde.

Napriek nedostatkom by sa ale dalo povedať, že autor mal dobrý nápad a vytvoril pestrofarebný svet. Je chvályhodné, že si zvolil Slovensko a jeho mytológiu. Kniha končí namotávkou, takže možno v ďalšej časti ukážu svoje schopnosti aj slečny a nebudú len figúrkami na šachovnici. Knihu Všetko zlato Kremnice od Jozefa Mikloviča by sme po prehodnotení mohli odporúčať romanticky naladenej mládeži, ktorej nevadia dlhé technické opisy.

Áno. Kniha predpokladá určité vzdelanie a rozhľad čitateľa. Najmä však záujem o nové veci a hlad po vedomostiach. Ak túžite len po romanci alebo po rozstrekujúcich sa mozgoch v husto zalesnenom parku Mesa Verde, kde sa hrdinovia ukryjú spolu s koňmi v lese, siahnite na inú knihu. Poznámka na okraj: V parku Mesa Verde, ktorý poznám ja, žiadne husté lesy nenájdete. Ide o polopúšť a najväčšou rastlinou je tam riedky krík. Rovnako sa kaňony nekľukatia, ale smerujú rovno na sever.

Záver: Mojím zámerom bolo poukázať v knihe na neduhy našej spoločnosti, ktoré mňa najviac trápia. Prvým je otrocká práca v malých firmách, ktorých majitelia nedrú preto, aby zbohatli, ale aby aspoň ako-tak udržali firmy pri živote. Veľké korporácie a dovoz tovarov z „lacných“ krajín ničia nielen ekonomiku, no predovšetkým životy ľudí. Samozrejme, že sa nedováža to najkvalitnejšie. V zlatníctve, ktoré sám najlepšie poznám, importéri dovážajú tovar, ktorý je pre nich najlacnejší.

Ďalším problémom je vzdelávanie na školách. Zanedbáva sa najmä technické a prírodovedné školstvo, lebo je pre „úbohé dietky“ priťažké. Práve vykreslením remeselnej a odbornej práce, aká sa dá vykonávať aj v ľudskom svete, som sa snažil poukázať na to, že je možné robiť zaujímavé a dokonca krásne veci. Lenže to nejde bez matematiky. Nie preto, že je potrebné veci spočítať, ale preto, lebo matematické vzdelávanie rozvíja ľudský mozog spôsobom, akým to iné vzdelanie nedokáže. Dôsledkom nedostatku matematiky je neskôr vzostup „alternatívnych“ mudrcov, ktorým ľudia bez logiky a analytického myslenia ľahko naletia.

Špeciálnou a nemenej významnou časťou je poukázanie na ľudskú psychiku. Najmä ľahkosť s akou sa v zábavnom priemysle podáva zabíjanie ľudí. Mladý Jakub sa psychicky zosype, keď nešťastnou náhodou zabije človeka. Zlého človeka. A v sebaobrane. Aj tak to nie je pre neho ľahké, presne ako by to bolo v reálnom svete. Iba psychopati a sociopati sa so zabitím vyrovnajú ľahko. Áno, Jakub sa zabíjať naučí . Ale je to proces. A platí sa za to vysoká daň.

Takéto úvahy sú však pre recenziu na Fandome príliš komplikované. Ako som pochopil, Fandom funguje tak, že zavedených autorov chváli, nech by vyprodukovali čokoľvek, aj totálnu hlúposť. A tých, ktorí sa ozvú, treba zrovnať. Trebárs aj pod falošným profilom na sociálnych sieťach (príkladom je profil Knihožrút). Pre zachovanie objektivity musím dodať, že občas sa objaví aj výstižná kritika naozaj slabého diela, ale len v prípade, ak je autor nový, dosiaľ neznámy (alebo sa nepozná s niekým z Fandomu). Podľa môjho názoru to súvisí s princípom fungovania Fandomu. Knihy sa rozdeľujú kritikom, ktorí sú ochotní prečítať aj úplné hlúposti alebo žánre, ktoré ich nebavia. Takých ľudí sa, samozrejme, nájde málo. A z toho mála sa kvalita zostaviť nedá. Avšak ani nemám dojem, že by bola vôbec snaha zostaviť kriticky mysliacu kvalitnú zostavu recenzentov, ktorí by nekĺzali po povrchu, ale siahali do hlbín.