V prvom článku som vysvetlil, ako málo vieme o slovanských bohoch. Teraz by som rád vysvetlil, čo o nich vieme, alebo si aspoň myslíme, že vieme.
Najstaršia zmienka o bohoch Slovanov pochádza zo 6. storočia od Prokopia z Caeasareie. Spomína v nej, že Slovania uctievajú jediného boha, vládcu bleskov, ktorému prinášajú obete vo forme dobytka, ale aj iných darov. Spomína tiež uctievanie riek a Nýmf, ktorým sa taktiež prinášali obete. Prokopius považoval za zaujímavé, že Slovania neveria na osud, ale veria, že ho môžu ovplyvňovať, napríklad aj spomínanými obetami. Oveľa neskôr, v 11. storočí biskup Thietmar z Merseburgu opísal Svarožičovu svätiňu v Retre. Neskôr Dánsky kňaz Saxo Grammaticus opísal podrobne Svantovítovu svätyňu Arkona na ostrove Rujana, ako aj iných bohov a obrady s nimi s pojené. Mimochodom, asi všetci poznáme chrám sv. Víta na pražskom hrade. Ale poznáme sv. Víta? Je to celkom bezvýznamný svätec z Talianska, ale zaujímavosťou je, že miesto kde sa chrám nachádza, bolo miesto uctievania boha Svantovíta. Kresťanská cirkev často používala tzv. prekrývanie na vymazanie uctievania starých bohov. Dôkazom sú aj Vianoce, ktoré čistou náhodou vyšli na sviatok zimného slnovratu, tzv. Kračún. Adam z Brém nám zanechal poznámky o bohu Svantovítovi, Lutickej Žive, Radegastovi, Podagovi a záhadnom Černobohovi.
O bohoch východných Slovanov sa nám zachovalo najviac v „Povestiach vremmenych let“, ako aj v „Slove o pluku Igorovom“, kde sa spomína Chors a Stribog.
Ako väčšina indoeurópskych národov majú Slovania staršiu a mladšiu skupinu (generáciu) bohov. Staršia generácia je Rod a Lada. U Vikingov to bol Odin a u Grékov Kronos a Titáni.
Rod vytvoril svet spolu s Ladou, ale potom sa stiahol do úzadia. Nahradil ho Perún, Svarog a jeho syn Svarožič, ktorý sa nazýval aj Radegast. Nesmieme zabudnúť na Velesa. Ale aj tu prebehla akási generačná výmena a Svaroga nahradil jeho syn.
Dôležitým javom je aj vývoj slovanskej mytológie v priebehu dejín. Napríklad Veles bol bohom dobytka, ale keď sa začali pre našich predkov ťažké časy sťahovania národov, zmenil sa na boha vojny. Podobne sa vyvíjali aj ostatní bohovia.
Pre Slovanov bolo typické aj regionálne uctievanie bohov. Západní Slovania uprednostňovali najmä Svantovíta, ktorému postavili najznámejší chrám na ostrove Rujana, ktorý sa nazýval Arkona. (Áno, ten čo opísal Ďuro Červenák). Jediným bohom, ktorého uctievali všetci Slovania bol pravdepodobne Perún. V Čechách sú známe miesta uctievania Radegasta, ktorého však nazývali aj Dažboh, či Svarožič.
Zaujímavým javom slovanskej mytológie je aj uctievanie trojíc bohov. Žiaľ, nedochovalo sa nám, či boh Triglav bol jednou bytosťou, alebo len iným názvom pre Belboha, teda trojicu Veles, Perún a Svarog. Zo 16. storočia sa dochovala zmienka, že Belboh predstavuje dobro a druhá trojica, Černoboh (Dij, Nij a Kostej) predstavujú zlo. Táto koncepcia ale nepasuje do slovanskej mytológie, lebo Slovania nerozdeľovali bohov na dobrých a zlých. Zdá sa, že je to výplod neskorého stredoveku. Ja som však použil túto koncepciu, lebo v príbehoch je boj dobra a zla veľmi žiadaný a mne sa páčil.
Z minulosti sa nám zachoval aj zoznam slovanských bohov, ktorý zostavil Kyjevský panovník, knieža Vladimír I. Svätý. V panteóne sa spomínajú bohovia Perún, Chors, Stribog, Dažbog, Simargl a Mokoš(a). Tento panteón je mnohými historikmi spochybňovaný a pravdou je, že samotný Vladimír ho nechal aj zboriť a prijal kresťanstvo. Pochybnosti vyvoláva napríklad Iránska bohyňa Chrs (Chors), ktorá sa v predchádzajúcich zmienkach o slovanských bohoch ani nespomína. Problematické sú aj alternatívne podoby tohto panteónu, ktoré zahŕňajú aj boha Trajána, čo bol vlastne (v tom čase mŕtvy) rímsky cisár.
Zaujímavým javom je, že Slovania dokázateľne uctievali nižšie bytosti, ako víly, rusalky, lesovikovia, divožienky, dryády a množstvo iných bytostí. Medzi ne patrí aj černokňažník, či striga.
V mojej knihe sa spomínajú aj bohyne Vesna, Živa, Moriana (Moréna) či Zornica. Sú veľmi populárne v našom folklóre, ale pravdou je, že v pôvodných prameňoch o nich nie je ani zmienka. Možno patrili k nižším božstvám a možno ich pôvodne naši predkovia ani nepoznali a prenikli k nám ako ekvivalenty z gréckej, či rímskej mytológie.
Špeciálne by som chcel spomenúť víly, ktoré v mojej knihe tvoria dôležitú súčasť sveta. Slovania ich rozdeľovali na niekoľko skupín. Ja som ich mierne zjednodušil na lesné a vodné. Špeciálne si zaslúži spomienku víla Radawa, ktorú som prebral z povestí o Dunaji. Dunajské víly si zaslúžia našu pozornosť aj preto, lebo ich preberali všetky etniká, ktoré žili na našom území a pôvodne vychádzali z rímskej mytológie. Boli to najády boha Danuvia. Víla Radawa je teda pôvodná Danuvius Nympha.
Áno. Na záver sa dá povedať, že v mytológii mali naši predkovia pekný chaos. Čo kmeň, to iný boh a aby to nebolo jednoduché, tak často uctievali toho istého boha pod inými menami.