Na fotografii je veľká výdobývka Klinger z 19. storočia. Jej rozmery sú približne 250x25x20m. Fotografiu urobil I. Čilík a museli kvôli foteniu nanosiť do bane dodatočné svetlá a generátor. Je to len ukážka veľkoleposti banských diel pod Kremnicou. Veď ako nafotiť dedičnú štôlňu s prepojením až do údolia Turčeka, ktoré má dĺžku 34 405m a prevýšenie 587m? Jej ústie je až pri Žiari nad Hronom. Šachty mali hĺbku okolo 450m.
Počiatky ťažby v Kremnici nie sú zdokumentované, ale musia siahať hlboko pred rok 1000 n.l., lebo už v roku 1008 prišli z pohoria Harz do Kremnice saskí osídlenci. Odborníci odhadli, že banícka osada už vtedy existovala 200 až 300 rokov.
Týmto úvodom som chcel načrtnúť obrovský rozsah banských diel v podobe štôlní, šácht a dobývok. Ak sa niekomu bude zdať v mojej knihe svet podzemia príliš veľký, hlboko sa mýli. Pripomínam, že 34km má jedna chodba. Viac ako tisícročie tam kutali stovky až tisíce baníkov. Väčšina terénu v okolí mesta Kremnica, je tvorená banskými haldami a odkaliskami. Dnes už nie sú také zjavné, ale ešte pred sto rokmi, keď bolo okolie mesta úplne odlesnené kvôli spotrebe dreva v baniach a hutách, boli haldy celkom dobre viditeľné. Nie že by som ich pred sto rokmi videl ja osobne, ale na historických fotografiách si to môžete overiť aj sami. Ak prechádzate autom cez Kremnicu od Žiaru nad Hronom smerom na Martin, tak najväčšia ťažba prebiehala od úrovne mesta Kremnica, po vašej ľavej strane, až za obec Kremnické Bane (historický názov Piarg, Perg) a dokonca jedny z najkrajších žíl sa ťažili pod mestom Kremnica (tzv. 2. žilný systém). Dohromady sú to stovky kilometrov chodieb, avšak dnes už nie sú prístupné. Čiastočne sú zavalené a čiastočne zaplavené.
Ešte pripomínam, že ak cítite nutkanie pozrieť sa do banských diel, využite banské múzeum v štôlni Andrej. Samostatné pokusy preniknúť do podzemia sú smrteľne nebezpečné. Pozrite sa na úvodnú fotografiu. Na nej je homola nasypanej hlušiny, ktorá sa sypala z otvorov nad dobývkou. Nebudete ani tušiť, či nestojíte na násypke a svojou hmotnosťou uvediete do pohybu celú masu kamenia. Takých násypiek je niekoľko stoviek. Súvisí to s blokovým dobývaním rudy zo žily. Môžem vás ubezpečiť, že vás nikto nenájde.
V knihe spomínam miesto s názvom Volle Henne. V nemčine to znamená jarabica. Je to dobývka na sever od Šturca, hoci nie tak ďaleko ako píšem v knihe. Meno Jarabica pochádza z povesti o objavení zlata v ulovenej jarabici.