Stručne, biedne. Zo slovanskej mytológie sa nám zachovali len zlomky textov od rôznych biskupov a mníchov, ako aj čriepky z textov Kyjevského kniežatstva. V knihe Všetko zlato Kremnice sa vyskytujú bohyne Vesna, Živa, Morena-Moriana-Murmuriena, ktoré však boli pridané do mytológie až v kresťanských časoch. V panteóne kniežaťa Vladimíra, ktorý sa nám jediný zachoval v písomnej verzii, sa neobjavujú. V mojej knihe tieto postavy využívam veľmi voľne, lebo všetko okolo nich je výmyslom obdobia romantizmu, v najlepšom prípade neskorého stredoveku. Príkladom takéhoto prístupu v súčastnosti je napríklad kniha od Petra Weleslawa Kuzmišína, Bohovia starých Slovanov. Autor si vymyslel dokonca aj modlitby a zariekadlá. Dokonca doplnil aj rodinné vzťahy jednotlivých bohov. Nie je na tom nič zlé a kniha môže aj pobaviť, ale nesmie sa podávať ako seriózna náučná literatúra. Ešte horším príkladom je tzv. Velesova kniha, ktorá je podvrhnutým falzifikátom.
Ak chceme nájsť seriózne informácie, musíme siahnuť po knihách renomovaných historikov a etnológov. V súčasnosti je to Katarína Nádaská, alebo kniha Váňa, Z.: Svět slovanských bohů a démonů. Vyd. Panorama, Praha, 1990. Jeden z prvých historikov, ktorí sa venovali slovanským bohom bol Lubor Niederle v publikácii Slovanské starožitnosti (2). V knihe od Zdeňka Váňu nájdeme aj podrobný zoznam literatúry, ktorý nám môže byť vodítkom pri samoštúdiu. Touto knihou by som aj doporučoval začať.
Tak, ako je to s náboženstvom starých Slovanov? V prvom rade sa treba spýtať, ktorých. Iných bohov vzývali západní Slovania, ako východní a južní. Rozdiely boli aj medzi susediacimi kniežatstvami. Ešte väčšou komplikáciou je, že pre jeden kmeň bol napríklad Veles ochrancom dobytka, inde mal na starosti podsvetie a takých príkladov je tisíc. Rovnako sa mytológia Slovanov vyvíjala aj v čase, keď v šiestom storočí antickí autori popisujú iba akési všeobecné povedomie o bohoch u Slovanov, až po desiate storočie, keď sú veľmi podrobne vyšpecifikované panteóny jednotlivých regiónov. Medzi všetkými Slovanmi sa s istotou uznávali iba štyria bohovia, Perún, Veles, Svarog a Svarožič alias Dažbog alias Radegast. Okrem nich sa v regiónoch uznávali aj iní bohovia plus nižší bohovia, plus duchovia a množstvo animistických bytostí.
V mojej knihe je jediná bohyňa, ktorá je ako-tak podložená v historických prameňoch, a to Živa, či Siva. Vesna je zrejme výplod romantizmu a Moriana je doložená iba ľudovými zvykmi.