Avšak bol som s partiou kamarátov, a to by ich vzal čert, keby si z môjho fotenia nerobili žarty. Tak vznikol aj obrázok o tvorbe videa a fotení kníh, ktorý bol okomentovaný ako „tuleň vyhrievajúci sa na palube“. No… áno. Starnem a tučniem.
Musím ale povedať, že nafotiť tie knihy vo vetre nebola hračka. Bál som sa najmä o prvý diel, lebo mám posledné knihy. Nerád by som jednu utopil. Fotil som to na severozápadnom cípe ostrova Šolta, po dosť silnej búrke. Vietor bol stále viac ako 14 kt, ale zažili sme aj 33 kt. To je okolo 50km/h. Bola to nádherná plavba a ešte raz sa chcem poďakovať všetkým priateľom z jachty.